8. septembra sa uskutočnila historicky prvá púť Slovenskej katolíckej misie v Londýne. Putovali sme do Walsinghamu, na miesto staré takmer tisíc rokov, nachádzajúce sa v regióne Norfolk. Väčšina autobusom, niektorí autami, spolu nás bolo vyše päťdesiat účastníkov púte. Hoci nás hneď v úvode mierne rozladil neskorý príchod autobusu, nechajúc nás v rannom chlade o hodinu dlhšie, snažili sme sa nepoddať zlej nálade a cestu sme začali modlitbou a spevom. Počas cesty sme si tiež priblížili históriu pútneho miesta, nakoľko ho takmer nikto z nás nepoznal. Boli sme milo prekvapení starobylosťou a jedinečnosťou Walsinghamu, pri pomyslení na to, že Angličania dokázali úctu k pútnemu miestu po niekoľkých storočiach po reformácii úspešne obnoviť. Kvôli rannému časovému sklzu sme trochu meškali na svätú omšu. Zástupy modliacich sa pútnikov, živý hudobný doprovod počas svätej omše a príjemne páliace slnko – to boli skutočnosti, ktoré nám pomohli zabudnúť na meškanie a rýchlo sa ponoriť do modlitby. V závere svätej omše sme už veselo tancovali do litánií spievaných v karibskom rytme.
Po svätej omši sa naša skupinka presunula na trávnatú plochu neďaleko svätyne a spoločne sme si pochutnávali na obede. Prevažovali domáce rezne, ktoré na čerstvom vzduchu výnimočne chutili. Popoludňajší program púte zahŕňal pešiu púť z miesta katolíckej svätyne na miesto anglikánskej svätyne. Dôvodom vzdialenosti týchto dvoch svätýň je fakt, že katolícka svätyňa bola nanovo vystavaná pri drobnej kaplnke Slipper Chapel, ktorá kedysi fungovala ako posledná zastávka pútnikov pred dedinkou Walsingham. Pri Slipper Chapel sa pútnici vyzúvali a zvyšnú míľu k originálnemu pútnemu miestu prešli naboso. Anglikánska svätyňa bola v dvadsiatom storočí situovaná blízko miesta, kde sa kedysi nachádzal Svätý domček – najdôležitejší objekt pútnikov. Aby sme výklad o pútnom mieste doviedli do detailov, musíme povedať, že Svätý domček dala v jedenástom storočí z dreva vyhotoviť zámožná pani z Norfolku, na špeciálnu žiadosť Panny Márie. Svätý domček predstavoval repliku domčeka Panny Márie z Nazaretu, v ktorom sa uskutočnilo zvestovanie Panne Márii. Z pôvodného Svätého domčeka nezostalo nič, no v súčasnosti aspoň symbolický kus dreva označuje miesto, kde sa nachádzal. Z rozsiahleho augustiniánskeho opátstva, postaveného pri Svätom domčeku v dvanástom storočí, zostali ruiny a portál gotického chrámu, ktorý je dnes najtypickejším znakom pútneho miesta. Trasu od Slipper Chapel ku miestu Svätého domčeka sme prešli v radosti, modliac sa ruženec a spievajúc mariánske piesne. Zástup pútnikov bol nesmierne rozmanitý. Skladal sa z rôznych etnických skupín, pričom každá skupinka držala svoju zástavu s názvom a znakom komunity a modlila sa vo svojom jazyku a štýlom, ktorý jej bol vlastný. Tak sa stalo, že sme na chvíľu museli prerušiť náš ruženec, lebo ho prehlušil zvuk bubnov a energický spev “Mama Maria” komunity z Konga, kráčajúcej tesne za nami.
Cestou cez malebnú stredovekú dedinku Walsingham sme pozdravovali domácich obyvateľov. Úzke uličky a obchodíky s náboženskými predmetmi vytvárali kolorit typický pre pútne miesta, ako ich poznáme z iných krajín Európy. Na mieste pôvodnej svätyne sa nám naskytol jedinečný pohľad na vysoký gotický oblúk, ktorý stál osamotený v strede lúky a otváral akoby okno do neba. Pred ním bol postavený dočasný prístrešok s oltárom. Davy pútnikov si pokľakli pred vyloženou Eucharistiou. Na záver adorácie sme sa pomodlili modlitbu zasvätenia Anglicka Panne Márii. Na konci oficiálneho programu sa slnko stiahlo za mraky a začalo mrholiť. Cestou k autobusu sme sa zastavili v miestnom katolíckom kostole, kde sme si ukradli chvíľku na tichú modlitbu. Nazreli sme aj do útulného pravoslávneho chrámu, ktorý bol zriadený v priestoroch niekdajšej viktoriánskej stanice.
Keď sme si všetci posadali v autobuse a začali sme vychádzať z dedinky, na chvíľu sa zdalo, že cesta do Londýna bude tichá a spiaca. Po povinnej konzumácii zvyšných koláčov sme však získali novú energiu a šoférovi sme dopriali zažiť, čo to znamená viezť slovenských pútnikov. V zadnej časti autobusu sa rozprúdil debatný krúžok, vpredu sme sa rozhodli potrápiť posledné zvyšky hlasu a začali sme spievať ľudovky. Ako to už býva, repertoár ľudoviek je spoľahlivý a nevyčerpateľný. Zaznela dokonca aj slovenská hymna. Veselú atmosféru v autobuse umocnilo aj občasné hlásenie “Rádia SCM”, ktoré vysielalo relácie ako “Nedeľná chvíľka poézie” alebo “Aktuálne dianie na cestách”. Keď sme sa blížili k Londýnu, pomodlili sme sa záverečnú modlitbu a zaspievali pár ďakovných piesní.
Lúčili sme sa unavení, ale hlavne naplnení a šťastní, pretože vo Walsinghame sme nechali množstvo prosieb a ťažkostí, pamätajúc na prísľub Panny Márie: “O čokoľvek budete prosiť na tomto mieste (vo Walsinghame), neodídete s prázdnymi rukami”. Prežili sme úžasný deň a teraz sa tešíme nielen na naplnené ruky, ale aj na možnosť návratu na pútne miesto, ktoré sa, verím, dotklo každého srdca. Ďakujeme otcovi Tiborovi za jeho neúnavné úsilie zorganizovať púť a Kike za prijatie úlohy organizátorky. Ďakujeme a všetkým odporúčame: Putujte do Walsingamu, je tam super!
