![\"Benedikt](\"http:\/\/www.scmlondon.org\/wp-content\/uploads\/2010\/12\/pope-benedict-xvi-201x300.jpg\" "\\"pope-benedict-xvi\\"")
<\/a>Benedikt XVI.<\/p><\/div>Drah\u00ed bratia a sestry,
\nSvetov\u00fd de\u0148 migrantov a ute\u010dencov pon\u00faka pr\u00edle\u017eitos\u0165, aby sa cel\u00e1 Cirkev zamyslela nad t\u00e9mou s\u00favisiacou s roz\u0161iruj\u00facim sa javom migr\u00e1cie a\u00a0modlila sa za otvorenie s\u0155dc pre kres\u0165ansk\u00fa pohostinnos\u0165, a tie\u017e aby sa usilovala o vzrast spravodlivosti a l\u00e1sky, ktor\u00e9 s\u00fa piliermi pre budovanie autentick\u00e9ho a trval\u00e9ho pokoja vo svete. \u201eAby ste sa aj vy vz\u00e1jomne milovali, ako som ja miloval v\u00e1s\u201c (Jn 13, 34) \u2013 to je v\u00fdzva, s ktorou sa P\u00e1n na n\u00e1s zaka\u017ed\u00fdm obracia s\u00a0novou naliehavos\u0165ou: ak n\u00e1s P\u00e1n poz\u00fdva, aby sme boli jeho milovan\u00fdmi de\u0165mi v jeho milovanom Synovi, poz\u00fdva n\u00e1s tie\u017e, aby sme sa v\u0161etci medzi sebou pova\u017eovali za bratov a sestry v Kristovi.
\nZ tohto hlbok\u00e9ho vz\u0165ahu medzi v\u0161etk\u00fdmi \u013eudsk\u00fdmi bytos\u0165ami vyviera t\u00e9ma, ktor\u00fa som vybral toho roku na na\u0161e zamyslenie: Jedin\u00e1 \u013eudsk\u00e1 rodina. Ide o jednu rodinu bratov a sestier v spolo\u010dnostiach, ktor\u00e9 s\u00fa \u010doraz viac multietnick\u00e9 a\u00a0interkult\u00farne a\u00a0v ktor\u00fdch s\u00fa \u013eudia r\u00f4znych n\u00e1bo\u017eenstiev pob\u00e1dan\u00ed podie\u013ea\u0165 sa na dial\u00f3gu s cie\u013eom zaisti\u0165 pokojn\u00e9 a plodn\u00e9 spoluna\u017e\u00edvanie pri s\u00fa\u010dasnom re\u0161pektovan\u00ed legit\u00edmnych rozdielov. Druh\u00fd vatik\u00e1nsky koncil potvrdzuje, \u017ee \u201ev\u0161etky n\u00e1rody tvoria jedno spolo\u010denstvo a maj\u00fa jeden p\u00f4vod, lebo Boh stanovil, aby cel\u00e9 \u013eudstvo ob\u00fdvalo povrch zeme, a maj\u00fa aj jeden kone\u010dn\u00fd cie\u013e \u2013 Boha, ktor\u00e9ho prozrete\u013enos\u0165, svedectvo dobroty a pl\u00e1n sp\u00e1sy sa rozprestieraj\u00fa na v\u0161etk\u00fdch\u201c (deklar\u00e1cia Nostra aetate, 1). Takto \u201ene\u017eijeme jedni ved\u013ea druh\u00fdch n\u00e1hodou; ako \u013eudia ideme v\u0161etci tou istou cestou, a\u00a0preto \u0148ou ideme ako bratia a\u00a0sestry\u201c (Posolstvo k Svetov\u00e9mu d\u0148u pokoja 2008, 6).
\nCesta je rovnak\u00e1 \u2013 je \u0148ou \u017eivot \u2013, no situ\u00e1cie, ktor\u00fdmi po\u010das tohto putovania prech\u00e1dzame, s\u00fa odli\u0161n\u00e9. Mnoh\u00ed musia \u010deli\u0165 zlo\u017eitej sk\u00fasenosti migr\u00e1cie v jej r\u00f4znych podob\u00e1ch: internej \u010di externej, trvalej alebo do\u010dasnej, ekonomickej alebo politickej, dobrovo\u013enej alebo vyn\u00fatenej. V mnoh\u00fdch pr\u00edpadoch je odchod z vlastnej krajiny podnieten\u00fd r\u00f4znymi formami prenasledovania, tak\u017ee je \u00fatek nevyhnut\u00fd. A\u00a0tie\u017e samotn\u00fd fenom\u00e9n globaliz\u00e1cie charakterizuj\u00faci na\u0161u dobu nie je len spolo\u010densko-ekonomick\u00fdm procesom, ale v d\u00f4sledku prekra\u010dovania geografick\u00fdch a kult\u00farnych hran\u00edc zah\u0155\u0148a aj \u201e\u010doraz viac globalizovan\u00e9 \u013eudstvo\u201d. S t\u00fdmto z\u00e1merom Cirkev neprest\u00e1va pripom\u00edna\u0165, \u017ee najhlb\u0161\u00ed zmysel tohto prebiehaj\u00faceho procesu a jeho z\u00e1kladn\u00e9 etick\u00e9 krit\u00e9ri\u00e1 s\u00fa dan\u00e9 pr\u00e1ve jednotou \u013eudskej rodiny a jej dobrom (porov. Benedikt XVI., encyklika Caritas in veritate, 42). V\u0161etci tvoria s\u00fa\u010das\u0165 tejto jednej rodiny \u2013 migranti i miestna popul\u00e1cia, ktor\u00e1 ich prij\u00edma \u2013 a v\u0161etci maj\u00fa rovnak\u00e9 pr\u00e1vo u\u017e\u00edva\u0165 pozemsk\u00e9 dobr\u00e1, ktor\u00e9 maj\u00fa pod\u013ea soci\u00e1lnej n\u00e1uky Cirkvi v\u0161eobecn\u00e9 ur\u010denie. V tom spo\u010d\u00edvaj\u00fa z\u00e1klady solidarity a\u00a0vz\u00e1jomn\u00e9ho delenia sa.
\n\u201eV\u00a0globalizuj\u00facej sa spolo\u010dnosti by spolo\u010dn\u00e9 dobro a\u00a0\u00fasilie o\u0148 malo nevyhnutne nadob\u00fada\u0165 dimenzie celej \u013eudskej rodiny, teda spolo\u010denstva n\u00e1rodov, aby sa dala \u013eudsk\u00e9mu mestu forma jednoty a\u00a0pokoja a\u00a0stalo sa ist\u00fdm sp\u00f4sobom anticip\u00e1ciou a\u00a0predobrazom Bo\u017eieho mesta bez hran\u00edc\u201c (Benedikt XVI., encyklika Caritas in veritate, 7). Toto je perspekt\u00edva, s ktorou treba h\u013eadie\u0165 aj na skuto\u010dnos\u0165 migr\u00e1ci\u00ed. Toti\u017e, ako u\u017e sk\u00f4r kon\u0161tatoval Bo\u017e\u00ed slu\u017eobn\u00edk Pavol VI. \u201enedostatok bratstva medzi \u013eu\u010fmi a medzi n\u00e1rodmi\u201c (encyklika Populorum progressio, 66) je najhlb\u0161ou pr\u00ed\u010dinou zaostalosti a m\u00f4\u017eeme doda\u0165, \u017ee m\u00e1 hlavn\u00fd vplyv na fenom\u00e9n migr\u00e1ci\u00ed. \u013dudsk\u00e9 bratstvo je \u2013 \u010dasto prekvapuj\u00facou \u2013 sk\u00fasenos\u0165ou vz\u0165ahu, ktor\u00fd sp\u00e1ja, hlbok\u00e9ho zv\u00e4zku s druh\u00fdm, odli\u0161n\u00fdm odo m\u0148a, ktor\u00fd je zalo\u017een\u00fd na jednoduchom fakte, \u017ee sme \u013eudsk\u00e9 bytosti. Ke\u010f sa tento fakt prijme a zodpovedne pre\u017e\u00edva, posil\u0148uje \u017eivot spolo\u010denstva i spolo\u010dn\u00e9 pre\u017e\u00edvanie, zvl\u00e1\u0161\u0165 s migrantmi; podporuje tie\u017e sebadarovanie sa druh\u00fdm, ich dobru, dobru v\u0161etk\u00fdch v r\u00e1mci miestneho, n\u00e1rodn\u00e9ho i svetov\u00e9ho politick\u00e9ho spolo\u010denstva.
\nCtihodn\u00fd J\u00e1n Pavol II. tie\u017e pri pr\u00edle\u017eitosti Svetov\u00e9ho d\u0148a pokoja v roku 2001 zd\u00f4raznil, \u017ee \u201e[v\u0161eobecn\u00e9 spolo\u010dn\u00e9 dobro] obj\u00edma cel\u00fa rodinu n\u00e1rodov, prekon\u00e1vaj\u00fac ak\u00fdko\u013evek n\u00e1rodn\u00fd egoizmus. A\u00a0v\u00a0tomto kontexte treba uva\u017eova\u0165 aj o\u00a0pr\u00e1ve na emigr\u00e1ciu. Cirkev ho prizn\u00e1va ka\u017ed\u00e9mu \u010dloveku, a to v\u00a0dvojakom oh\u013eade: ako mo\u017enos\u0165 od\u00eds\u0165 zo svojej krajiny a\u00a0mo\u017enos\u0165 vst\u00fapi\u0165 do inej krajiny s\u00a0cie\u013eom n\u00e1js\u0165 lep\u0161ie podmienky pre \u017eivot\u201d (Posolstvo k Svetov\u00e9mu d\u0148u pokoja 2001, 3; porov. J\u00e1n XXIII., encyklika Mater et magistra, 30; Pavol VI., encyklika Octogesima adveniens, 17). Z\u00e1rove\u0148 maj\u00fa \u0161t\u00e1ty pr\u00e1vo regulova\u0165 migra\u010dn\u00e9 toky a br\u00e1ni\u0165 si vlastn\u00e9 hranice, pri s\u00fa\u010dasnom zaisten\u00ed n\u00e1le\u017eit\u00e9ho re\u0161pektu vo\u010di d\u00f4stojnosti ka\u017edej \u013eudskej osoby. Imigranti maj\u00fa zasa povinnos\u0165 integrova\u0165 sa do hostite\u013eskej krajiny, re\u0161pektuj\u00fac jej z\u00e1kony a n\u00e1rodn\u00fa identitu. \u201eIde o to, spoji\u0165 prijatie, ktor\u00e9 prin\u00e1le\u017e\u00ed v\u0161etk\u00fdm \u013eudsk\u00fdm bytostiam, osobitne t\u00fdm n\u00fadznym, s pos\u00faden\u00edm podmienok nevyhnutn\u00fdch na d\u00f4stojn\u00fd a pokojn\u00fd \u017eivot pre p\u00f4vodn\u00fdch obyvate\u013eov i pre pris\u0165ahovalcov\u201d (J\u00e1n Pavol II., Posolstvo k Svetov\u00e9mu d\u0148u pokoja 2001, 13).
\nV tomto kontexte je pr\u00edtomnos\u0165 Cirkvi ako Bo\u017eieho \u013eudu, putuj\u00faceho dejinami uprostred ostatn\u00fdch n\u00e1rodov, zdrojom n\u00e1deje a d\u00f4very. Cirkev je toti\u017e \u201ev Kristovi akoby sviatos\u0165ou, \u010di\u017ee znakom a n\u00e1strojom d\u00f4vern\u00e9ho spojenia s Bohom a jednoty cel\u00e9ho \u013eudstva\u201c (Druh\u00fd vatik\u00e1nsky koncil, dogmatick\u00e1 kon\u0161tit\u00facia Lumen gentium, 1); a v\u010faka p\u00f4sobeniu Ducha Sv\u00e4t\u00e9ho \u201esnaha o nastolenie v\u0161eobecn\u00e9ho bratstva nie je m\u00e1rna.\u201c (pastor\u00e1lna kon\u0161tit\u00facia Gaudium et spes, 38). Zvl\u00e1\u0161\u0165 sv\u00e4t\u00e1 Eucharistia predstavuje v srdci Cirkvi nevy\u010derpate\u013en\u00fd zdroj spolo\u010denstva pre cel\u00e9 \u013eudstvo. V\u010faka nej Bo\u017e\u00ed \u013eud obj\u00edma \u201ev\u0161etky n\u00e1rody, kmene, plemen\u00e1 a\u00a0jazyky\u201c (porov. Zjv 7, 9) nie nejak\u00fdm druhom sv\u00e4tej nadvl\u00e1dy, ale vyv\u00fd\u0161enou slu\u017ebou l\u00e1sky. V skuto\u010dnosti je praktizovanie l\u00e1sky \u2013 zvl\u00e1\u0161\u0165 vo\u010di t\u00fdm najchudobnej\u0161\u00edm a\u00a0najslab\u0161\u00edm \u2013 krit\u00e9riom, ktor\u00e9 sved\u010d\u00ed o pravosti eucharistick\u00e9ho sl\u00e1venia (porov. J\u00e1n Pavol II., apo\u0161tolsk\u00fd list Mane nobiscum Domine, 28).
\nVo svetle t\u00e9my Jedin\u00e1 \u013eudsk\u00e1 rodina uva\u017eujeme zvl\u00e1\u0161\u0165 o situ\u00e1cii ute\u010dencov a migrantov z don\u00fatenia, ktor\u00ed s\u00fa d\u00f4le\u017eitou s\u00fa\u010das\u0165ou migra\u010dn\u00e9ho fenom\u00e9nu. Medzin\u00e1rodn\u00e9 spolo\u010denstvo u\u017e prijalo konkr\u00e9tne z\u00e1v\u00e4zky oh\u013eadne t\u00fdchto os\u00f4b, ktor\u00e9 utekaj\u00fa pred n\u00e1sil\u00edm a prenasledovan\u00edm. Re\u0161pektovanie ich pr\u00e1v, ale aj opr\u00e1vnen\u00e1 staros\u0165 o bezpe\u010dnos\u0165 a\u00a0spolo\u010densk\u00fa s\u00fadr\u017enos\u0165, podporuje stabiln\u00e9 a harmonick\u00e9 spolu\u017eitie.
\nAj v pr\u00edpade migrantov z don\u00fatenia sa solidarita \u017eiv\u00ed zo zdroja l\u00e1sky, ktor\u00e1 pramen\u00ed z toho, \u017ee sa pova\u017eujeme za jedin\u00fa \u013eudsk\u00fa rodinu a ako veriaci kres\u0165ania za \u00fady Kristovho mystick\u00e9ho tela: tak sa pova\u017eujeme za navz\u00e1jom z\u00e1visl\u00fdch a\u00a0spolo\u010dne zodpovedn\u00fdch za na\u0161ich bratov a sestry v\u00a0\u013eudskej prirodzenosti a\u00a0ako veriaci aj vo viere. U\u017e raz som mal mo\u017enos\u0165 zd\u00f4razni\u0165, \u017ee \u201epre v\u0161etk\u00fdch je povinnos\u0165ou \u013eudskej solidarity prija\u0165 migrantov a prejavi\u0165 im pohostinnos\u0165, aby sa nec\u00edtili izolovan\u00ed v d\u00f4sledku netolerancie \u010di nez\u00e1ujmu\u201c (gener\u00e1lna audiencia 20. j\u00fana 2007: Insegnamenti II,1\/2007, 1158). To zna\u010d\u00ed, \u017ee t\u00fdm, ktor\u00ed boli prin\u00faten\u00ed opusti\u0165 svoje domovy alebo svoju krajinu, treba pom\u00f4c\u0165 n\u00e1js\u0165 miesto, kde bud\u00fa \u017ei\u0165 v pokoji a bezpe\u010d\u00ed, kde bud\u00fa pracova\u0165 a\u00a0osvoja si pr\u00e1va a povinnosti hostite\u013eskej krajiny, prispievaj\u00fac tak k spolo\u010dn\u00e9mu dobru, nezab\u00fadaj\u00fac ani na n\u00e1bo\u017eensk\u00fd rozmer \u017eivota.
\nNakoniec by som chcel venova\u0165 osobitn\u00fa my\u0161lienku \u2013 v\u017edy spojen\u00fa s\u00a0modlitbou \u2013 zahrani\u010dn\u00fdm a medzin\u00e1rodn\u00fdm \u0161tudentom, ktor\u00ed tvoria v r\u00e1mci migra\u010dn\u00e9ho fenom\u00e9nu \u010doraz po\u010detnej\u0161iu skupinu. T\u00e1to kateg\u00f3ria je z perspekt\u00edvy ich n\u00e1vratu do vlasti aj spolo\u010densky v\u00fdznamn\u00e1, ke\u010f\u017ee v bud\u00facnosti bud\u00fa t\u00edto \u0161tudenti zast\u00e1va\u0165 zodpovedn\u00e9 poz\u00edcie. Z\u00e1rove\u0148 vytv\u00e1raj\u00fa kult\u00farne a ekonomick\u00e9 mosty medzi svojimi rodn\u00fdmi a\u00a0hostite\u013esk\u00fdmi krajinami, a to v\u0161etko v\u00a0duchu formovania jedinej \u013eudskej rodiny. Pr\u00e1ve toto presved\u010denie m\u00e1 podpori\u0165 anga\u017eovanie sa v prospech zahrani\u010dn\u00fdch \u0161tudentov, sprev\u00e1dzan\u00e9 pozornos\u0165ou vo\u010di ich konkr\u00e9tnym probl\u00e9mom, ako s\u00fa ekonomick\u00e9 obmedzenia \u010di nepr\u00edjemn\u00fd pocit osamotenosti zo\u010di-vo\u010di \u00faplne in\u00e9mu spolo\u010densk\u00e9mu a univerzitn\u00e9mu prostrediu a \u0165a\u017ekostiam spojen\u00fdm so za\u010dlenen\u00edm sa do\u0148. V tejto s\u00favislosti by som r\u00e1d pripomenul, \u017ee \u201epatri\u0165 k ist\u00e9mu univerzitn\u00e9mu spolo\u010denstvu… zna\u010d\u00ed st\u00e1\u0165 na kri\u017eovatke kult\u00far, ktor\u00e9 formovali modern\u00fd svet\u201c (J\u00e1n Pavol II., Pr\u00edhovor k biskupom z provinci\u00ed Chicago, Indianapolis a Milwaukee v USA po\u010das n\u00e1v\u0161tevy ad limina, 30. m\u00e1ja 1998, 6: Insegnamenti XXI,1 [1998], 1116). V \u0161kol\u00e1ch a na univerzit\u00e1ch sa formuje kult\u00fara nov\u00fdch gener\u00e1ci\u00ed: od t\u00fdchto in\u0161tit\u00faci\u00ed preto do ve\u013ekej miery z\u00e1vis\u00ed ich schopnos\u0165 h\u013eadie\u0165 na \u013eudstvo ako na jednu rodinu, povolan\u00fa k jednote v rozdielnosti.
\nDrah\u00ed bratia a sestry, svet migrantov je rozsiahly a rozmanit\u00fd. Mo\u017eno v \u0148om n\u00e1js\u0165 obdivuhodn\u00e9 a\u00a0mnohos\u013eubn\u00e9 sk\u00fasenosti, ale, \u017eia\u013e, aj mnoh\u00e9 in\u00e9, tragick\u00e9 sk\u00fasenosti, nehodn\u00e9 \u010dloveka a spolo\u010dnosti, ktor\u00e1 sa naz\u00fdva ob\u010dianskou. Pre Cirkev je t\u00e1to skuto\u010dnos\u0165 v\u00fdre\u010dn\u00fdm znakom na\u0161ich \u010dias, ktor\u00fd jasne poukazuje na povolanie \u013eudstva vytv\u00e1ra\u0165 jednu rodinu, no z\u00e1rove\u0148 poukazuje aj na \u0165a\u017ekosti, ktor\u00e9 ju rozde\u013euj\u00fa a\u00a0trhaj\u00fa, namiesto toho, aby ju sp\u00e1jali. Nestr\u00e1came v\u0161ak n\u00e1dej a modl\u00edme sa spolo\u010dne k Bohu, Otcovi v\u0161etk\u00fdch, aby n\u00e1m pomohol, ka\u017ed\u00e9mu zvl\u00e1\u0161\u0165, sta\u0165 sa mu\u017emi \u010di \u017eenami schopn\u00fdmi bratsk\u00fdch vz\u0165ahov; a na spolo\u010denskej, politickej a in\u0161titucion\u00e1lnej \u00farovni nech vzrast\u00e1 vz\u00e1jomn\u00e9 pochopenie a \u00facta medzi n\u00e1rodmi a kult\u00farami. S t\u00fdmito \u017eelaniami a\u00a0prosiac o pr\u00edhovor Panny M\u00e1rie, Hviezdy morskej, ude\u013eujem v\u0161etk\u00fdm apo\u0161tolsk\u00e9 po\u017eehnanie, zvl\u00e1\u0161\u0165 migrantom a\u00a0ute\u010dencom, ako aj t\u00fdm, ktor\u00ed pracuj\u00fa v tejto d\u00f4le\u017eitej oblasti.<\/p>\n
V Castel Gandolfe 27. septembra 2010<\/p>\n
BENEDIKT XVI.