Vatik\u00e1n \u2013 V nede\u013eu 17. okt\u00f3bra o 10.00 hod. bude p\u00e1pe\u017e Benedikt XVI. predseda\u0165 na N\u00e1mest\u00ed sv. Petra vo Vatik\u00e1ne eucharistickej sl\u00e1vnosti, pri ktorej kanonizuje \u0161iestich blahoslaven\u00fdch:<\/p>\n
Prv\u00fdm z nich je Stanis\u0142aw Kazimierczyk So\u0142tys, po\u013esk\u00fd k\u0148az r\u00e1du \u201eOrdine dei Canonici Regolari Lateranensi\u201d, ktor\u00fd \u017eil v druhej polovici 15. storo\u010dia. Vynikal majstrovstvom ducha, ktor\u00e9 sa prejavilo pri formovan\u00ed novicov i ostatn\u00fdch spolubratov. Zomrel ako 56-ro\u010dn\u00fd a v de\u0148 jeho pohrebu sa udialo mno\u017estvo z\u00e1zrakov.<\/p>\n
\u010eal\u0161\u00edm kandid\u00e1tom na sv\u00e4tore\u010denie je kanadsk\u00fd blahoslaven\u00fd Andr\u00e9 Alfred Bessette, reho\u013en\u00edk z Kongreg\u00e1cie Sv. Kr\u00ed\u017ea, ktor\u00fd \u017eil na prelome 19. a 20. storo\u010dia. Osirel ako 12-ro\u010dn\u00fd, emigroval do USA a bol zdravotn\u00edkom, kadern\u00edkom, z\u00e1hradn\u00edkom, ale najm\u00e4 Bo\u017e\u00edm \u010dlovekom, oddan\u00fdm sv. Jozefovi. Zomrel ako 91-ro\u010dn\u00fd v roku 1937, de\u0148 jeho smrti bol pre Kanadu d\u0148om n\u00e1rodn\u00e9ho sm\u00fatku.<\/p>\n
Tre\u0165ou novou sv\u00e4tou bude zakladate\u013eka Kongreg\u00e1cie Je\u017ei\u0161ov\u00fdch dc\u00e9r – sestra C\u00e1ndida Mar\u00eda od Je\u017ei\u0161a, ktor\u00e1 \u017eila v rokoch 1845 \u2013 1912 v \u0160panielsku. Zn\u00e1ma bola svojou dobrotou a l\u00e1skou k chudobn\u00fdm. Kongreg\u00e1cia, ktor\u00fa zalo\u017eila, sa venuje pomoci de\u0165om a mlad\u00fdm.<\/p>\n
V\u00f4bec prvou sv\u00e4tou Austr\u00e1lie bude blahoslaven\u00e1 Mary MacKillopov\u00e1, panna a zakladate\u013eka Kongreg\u00e1cie sestier sv. Jozefa od Najsv\u00e4tej\u0161ieho Srdca, ktor\u00e1 zomrela v roku 1909. Od svojej matky dostala hlbok\u00fa vieru v Bo\u017eiu Prozrete\u013enos\u0165 a t\u00fa potom \u0161\u00edrila aj medzi spolusestrami. P\u00e1pe\u017e Benedikt XVI. po\u010das svojej n\u00e1v\u0161tevy Sydney pri pr\u00edle\u017eitosti Svetov\u00fdch dn\u00ed ml\u00e1de\u017ee hovoril o jej vytrvalosti v \u010dase protivenstiev, o jej h\u013eadan\u00ed spravodlivosti v mene t\u00fdch, ktor\u00ed zak\u00fa\u0161aj\u00fa nespravodlivos\u0165 a o jej praktickom pr\u00edklade sv\u00e4tosti, ktor\u00e1 je in\u0161pir\u00e1ciou pre v\u0161etk\u00fdch Austr\u00e1l\u010danov.<\/p>\n
Talianskou novou sv\u00e4ticou bude Giulia Salzanov\u00e1, panna a zakladate\u013eka Kongreg\u00e1cie sestier katech\u00e9tok od Najsv\u00e4tej\u0161ieho srdca Je\u017ei\u0161ovho, ktor\u00e1 sa narodila v polovici 19. storo\u010dia. V Neapole sa zasl\u00fa\u017eila o prebudenie evanjeliza\u010dn\u00fdch vzdel\u00e1vac\u00edch programov, a to napriek zlo\u017eitej politickej a soci\u00e1lnej situ\u00e1cii.<\/p>\n
\u0160iestou bud\u00facou sv\u00e4tou je Battista Camilla Varanov\u00e1, reho\u013enica z R\u00e1du sv. Kl\u00e1ry, ktor\u00e1 \u017eila na prelome 15. a 16. storo\u010dia. Vyrastala ako dc\u00e9ra princa J\u00falia C\u00e9zara z Varana. Ako dev\u00e4tn\u00e1s\u0165ro\u010dn\u00e1 sa zam\u00fd\u0161\u013eala nad zasv\u00e4ten\u00fdm \u017eivotom a v jej vn\u00fatri sa odohr\u00e1val boj, ke\u010f\u017ee ju pri\u0165ahoval aj svet\u00e1cky sp\u00f4sob \u017eivota. Napokon si v\u0161ak oblieka franti\u0161k\u00e1nsky habit v Kl\u00e1\u0161tore sv. Kl\u00e1ry z Urbina. Stala sa d\u00f4le\u017eitou osobnos\u0165ou pre mnoh\u00e9 cirkevn\u00e9 i svetsk\u00e9 autority, ako aj laikov. Zomrela v roku 1524.