{"id":12466,"date":"2012-02-28T20:07:21","date_gmt":"2012-02-28T20:07:21","guid":{"rendered":"http:\/\/www.scmlondon.org\/?p=12466"},"modified":"2012-02-28T20:10:48","modified_gmt":"2012-02-28T20:10:48","slug":"posolstvo-svateho-otca-benedikta-xvi-na-postne-obdobie-2012","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.scmlondon.org\/?p=12466","title":{"rendered":"Posolstvo Sv\u00e4t\u00e9ho Otca Benedikta XVI. na P\u00f4stne obdobie 2012"},"content":{"rendered":"
\n
\n

<\/strong>\"\"<\/a>\u201eV\u0161\u00edmajme si jeden druh\u00e9ho, a\u00a0tak sa pob\u00e1dajme k\u00a0l\u00e1ske a\u00a0k\u00a0dobr\u00fdm skutkom\u201c (Hebr 10, 24)<\/em><\/span><\/h3>\n

Mil\u00ed bratia a\u00a0sestry!
\nP\u00f4stne obdobie n\u00e1m op\u00e4\u0165 poskytuje mo\u017enos\u0165 zamyslie\u0165 sa nad srdcom kres\u0165ansk\u00e9ho \u017eivota, ktor\u00fdm je l\u00e1ska k bl\u00ed\u017enemu. Je to skuto\u010dne vhodn\u00fd \u010das na to, aby sme si s pomocou Bo\u017eieho slova a sviatost\u00ed obnovili tak osobn\u00fa, ako aj spolo\u010dn\u00fa cestu viery. Ide o\u00a0cestu, ktor\u00e1 je v o\u010dak\u00e1van\u00ed ve\u013ekono\u010dnej radosti pozna\u010den\u00e1 modlitbou a\u00a0solidaritou s bl\u00ed\u017enymi, tichom a p\u00f4stom.
\nTento rok by som v\u00e1m chcel predlo\u017ei\u0165 zop\u00e1r \u00favah, ktor\u00e9 vych\u00e1dzaj\u00fa z kr\u00e1tkeho biblick\u00e9ho textu prevzat\u00e9ho z Listu Hebrejom: \u201eV\u0161\u00edmajme si jeden druh\u00e9ho, a\u00a0tak sa pob\u00e1dajme k\u00a0l\u00e1ske a\u00a0k\u00a0dobr\u00fdm skutkom\u201c (10, 24). Ide o\u00a0vetu z odseku, kde sv\u00e4topisec vyz\u00fdva k d\u00f4vere v Je\u017ei\u0161a Krista ako najvy\u0161\u0161ieho ve\u013ek\u0148aza, ktor\u00fd n\u00e1m z\u00edskal odpustenie a pr\u00edstup k Bohu. Ovoc\u00edm prijatia Krista je \u017eivot, ktor\u00fd sa uskuto\u010d\u0148uje v\u00a0s\u00falade s troma bo\u017esk\u00fdmi cnos\u0165ami: pristupova\u0165 k P\u00e1novi \u201es \u00faprimn\u00fdm srdcom v plnosti viery\u201c (v. 22), \u201eneochvejne sa dr\u017ea\u0165 n\u00e1deje, ktor\u00fa vyzn\u00e1vame\u201c (v. 23), a neust\u00e1le venova\u0165 pozornos\u0165 a\u00a0 navz\u00e1jom sa pob\u00e1da\u0165 k \u201el\u00e1ske a\u00a0dobr\u00fdm skutkom\u201c (v. 24). Tie\u017e sa poukazuje na to, \u017ee tak\u00e9to evanjeliov\u00e9 spr\u00e1vanie je d\u00f4le\u017eit\u00e9 podpori\u0165 \u00fa\u010das\u0165ou na liturgick\u00fdch stretnutiach a modlitbe spolo\u010denstva, aby sa poh\u013ead upriamil na eschatologick\u00fd cie\u013e: pln\u00e9 spolo\u010denstvo s Bohom (v. 25). Pristav\u00edm sa pri 24. ver\u0161i, ktor\u00fd zop\u00e1r slovami pon\u00faka cenn\u00e9 a st\u00e1le aktu\u00e1lne u\u010denie o troch str\u00e1nkach kres\u0165ansk\u00e9ho \u017eivota: pozornosti vo\u010di druh\u00e9mu, vz\u00e1jomnosti a osobnej sv\u00e4tosti.<\/p>\n

1.\u00a0 \u201eV\u0161\u00edmajme si jeden druh\u00e9ho\u201c: zodpovednos\u0165 za bratov a sestry.
\nPrv\u00fdm bodom je pozvanie \u201ev\u0161\u00edma\u0165 si\u201c jeden druh\u00e9ho. Pou\u017e\u00edva sa tu gr\u00e9cke slovo katanoein, ktor\u00e9 znamen\u00e1 nie\u010do tak\u00e9 ako \u201edobre si v\u0161\u00edma\u0165\u201c, \u201eby\u0165 pozorn\u00fd\u201c, \u201eh\u013eadie\u0165 s\u00a0uvedomen\u00edm\u201c, teda uvedomova\u0165 si realitu. Nach\u00e1dzame ho v\u00a0evanjeliu tam, kde Je\u017ei\u0161 vyz\u00fdva u\u010den\u00edkov, aby sa \u201epozreli\u201c na vt\u00e1ky na nebi, ktor\u00e9 nie s\u00fa ustarosten\u00e9, a\u00a0predsa sa Boh o ne vo svojej prozrete\u013enosti pozorne star\u00e1 (porov. Lk 12, 24), a\u00a0tie\u017e aby \u201evideli\u201c brvno vo vlastnom oku, prv ne\u017e bud\u00fa h\u013eada\u0165 smietku v\u00a0oku svojho brata (porov. Lk 6, 41). V\u00a0tom istom Liste Hebrejom nach\u00e1dzame tento v\u00fdraz znova, a\u00a0to vo v\u00fdzve \u201eh\u013ea\u010fte na Je\u017ei\u0161a, apo\u0161tola a ve\u013e k\u0148aza n\u00e1\u0161ho vyznania\u201c (3, 1). Teda na\u0161e povzbudenie za\u010dneme slovom, ktor\u00e9 n\u00e1s vyz\u00fdva, aby sme svoj zrak zamerali na druh\u00e9ho, v\u00a0prvom rade na Je\u017ei\u0161a, a aby sme si jedni druh\u00fdch v\u0161\u00edmali a\u00a0neboli nez\u00fa\u010dastnen\u00ed \u010di \u013eahostajn\u00ed vo\u010di osudu na\u0161ich bratov a sestier. Namiesto toho v\u0161ak \u010dasto preva\u017euje opa\u010dn\u00fd postoj: \u013eahostajnos\u0165 a nez\u00e1ujem, ktor\u00e9 sa rodia z egoizmu, skr\u00fdvaj\u00faceho sa pod zdanliv\u00fdm re\u0161pektovan\u00edm \u201es\u00fakromnej sf\u00e9ry\u201c. Aj dnes mocne zaznieva P\u00e1nov hlas, ktor\u00fd ka\u017ed\u00e9ho z n\u00e1s poz\u00fdva, aby prijal toho druh\u00e9ho. Aj dnes Boh od n\u00e1s \u017eiada, aby sme boli \u201estr\u00e1\u017ecami\u201c svojich bratov a sestier (porov. Gn 4, 9) a\u00a0nadv\u00e4zovali s nimi vz\u0165ahy charakterizovan\u00e9 vz\u00e1jomnou starostlivos\u0165ou a pozornos\u0165ou vo\u010di dobru druh\u00e9ho i\u00a0jeho celkov\u00e9mu dobru. D\u00f4le\u017eit\u00e9 prik\u00e1zanie l\u00e1sky k\u00a0bl\u00ed\u017enemu ma n\u00fati a vy\u017eaduje si odo m\u0148a, aby som si uvedomil zodpovednos\u0165 za t\u00fdch, ktor\u00ed s\u00fa ako ja Bo\u017e\u00edmi stvoreniami a Bo\u017e\u00edmi de\u0165mi: fakt, \u017ee sme vo svojej \u013eudskej prirodzenosti a\u00a0\u010dasto aj vo viere bratmi a\u00a0sestrami, mus\u00ed vies\u0165 k tomu, aby sme v bl\u00ed\u017enych skuto\u010dne videli svoje \u201edruh\u00e9 ja\u201c (alter ego), ktor\u00e9 P\u00e1n nekone\u010dne miluje. Ak takto h\u013ead\u00edme na \u013eud\u00ed ako na bratov a sestry, potom z n\u00e1\u0161ho srdca prirodzene pr\u00fadi solidarita, spravodlivos\u0165 a tie\u017e milosrdenstvo a s\u00facit. Bo\u017e\u00ed slu\u017eobn\u00edk Pavol VI. povedal, \u017ee svet dnes trp\u00ed predov\u0161etk\u00fdm nedostatkom bratstva: \u201eSvet je chor\u00fd. Jeho neduh nev\u00e4z\u00ed nato\u013eko v neprodukt\u00edvnosti zdrojov alebo v ich uchv\u00e1ten\u00ed zo strany nieko\u013ek\u00fdch, ako sk\u00f4r v nedostatku bratstva medzi \u013eu\u010fmi a medzi n\u00e1rodmi\u201c (encyklika Populorum progressio, 26. marca 1967, 66).
\nPozornos\u0165 vo\u010di druh\u00e9mu zna\u010d\u00ed \u017eela\u0165 si pre neho alebo pre \u0148u dobro v\u00a0ka\u017edom oh\u013eade: fyzickom, mor\u00e1lnom i duchovnom. Zd\u00e1 sa, \u017ee s\u00fa\u010dasn\u00e1 kult\u00fara stratila zmysel pre dobro a\u00a0zlo. Preto treba zd\u00f4raz\u0148ova\u0165, \u017ee dobro existuje a\u00a0\u017ee zv\u00ed\u0165az\u00ed, preto\u017ee Boh je \u201edobrotiv\u00fd a\u00a0preukazuje dobrodenia\u201c (\u017d 119, 68). Dobro je to, \u010do preb\u00fadza, chr\u00e1ni a podporuje \u017eivot, bratstvo a spolo\u010denstvo. Zodpovednos\u0165 vo\u010di bl\u00ed\u017enemu teda zna\u010d\u00ed chcie\u0165 a robi\u0165 druh\u00e9mu dobro, a tie\u017e t\u00fa\u017ei\u0165 po tom, aby sa otvoril logike dobra; v\u0161\u00edma\u0165 si svojich bratov a sestry znamen\u00e1 ma\u0165 otvoren\u00e9 o\u010di pre ich potreby. Sv\u00e4t\u00e9 p\u00edsmo upozor\u0148uje na nebezpe\u010denstvo tvrd\u00e9ho srdca, ak\u00fdsi druh \u201educhovnej nark\u00f3zy\u201c, ktor\u00e1 n\u00e1s rob\u00ed slep\u00fdmi vo\u010di utrpeniu druh\u00fdch. Evanjelista Luk\u00e1\u0161 prin\u00e1\u0161a dve Je\u017ei\u0161ove podobenstv\u00e1, v ktor\u00fdch s\u00fa uveden\u00e9 dva pr\u00edklady tak\u00e9hoto stavu, ktor\u00fd m\u00f4\u017ee postihn\u00fa\u0165 srdce \u010dloveka. V podobenstve o dobrom Samarit\u00e1novi, k\u0148az a levita \u013eahostajne \u201eobch\u00e1dzaj\u00fa\u201c \u010dloveka, ktor\u00e9ho okradli a zbili zbojn\u00edci (porov. Lk 10, 30 \u2013 32), a v podobenstve o boh\u00e1\u010dovi si zasa \u010dlovek pres\u00fdten\u00fd dobrotami nev\u0161\u00edma situ\u00e1ciu chudobn\u00e9ho Laz\u00e1ra, ktor\u00fd umiera hladom pred jeho dverami (porov. Lk 16, 19).\u00a0 V oboch pr\u00edpadoch ide o presn\u00fd opak toho, \u010do znamen\u00e1 \u201ev\u0161\u00edma\u0165 si jeden druh\u00e9ho\u201c, h\u013eadie\u0165 na neho s l\u00e1skou a s\u00facitom. \u010co v\u0161ak br\u00e1ni tak\u00e9muto \u013eudsk\u00e9mu a l\u00e1skypln\u00e9mu poh\u013eadu na brata? \u010casto je to materi\u00e1lne bohatstvo a pres\u00fdtenos\u0165, ale aj uprednost\u0148ovanie vlastn\u00fdch z\u00e1ujmov a starost\u00ed pred v\u0161etk\u00fdm ostatn\u00fdm. Nikdy nesmieme by\u0165 neschopn\u00ed \u201epoci\u0165ova\u0165 s\u00facit\u201c s t\u00fdmi, ktor\u00ed trpia; na\u0161e srdce nikdy nesmie by\u0165 tak \u00faplne pohlten\u00e9 na\u0161imi z\u00e1le\u017eitos\u0165ami a probl\u00e9mami, \u017ee ostane hluch\u00e9 k volaniu chudobn\u00e9ho. Pr\u00e1ve naopak, pokora srdca a osobn\u00e1 sk\u00fasenos\u0165 utrpenia m\u00f4\u017eu by\u0165 vn\u00fatorn\u00fdmi zdrojmi vzbudzovania s\u00facitu a empatie: \u201eSpravodliv\u00fd sa zauj\u00edma o\u00a0pr\u00e1vo bed\u00e1rov, bezbo\u017en\u00edk\u00a0nem\u00e1 (pre to) porozumenia\u201c (Pr\u00eds 29, 7). Takto sa ch\u00e1pe i blahoslavenstvo \u201epla\u010d\u00facich\u201c (Mt 5, 4), teda t\u00fdch, ktor\u00ed s\u00fa schopn\u00ed vyjs\u0165 zo seba sam\u00fdch a necha\u0165 sa pohn\u00fa\u0165 boles\u0165ou druh\u00fdch. Stretnutie s druh\u00fdm a otvorenie sa vo\u010di jeho potreb\u00e1m je pr\u00edle\u017eitos\u0165ou na sp\u00e1su a blahoslavenstvo.
\n\u201eV\u0161\u00edma\u0165 si\u201c bratov a sestry navy\u0161e zah\u0155\u0148a aj staros\u0165 o ich duchovn\u00e9 dobro. A tu by som chcel pripomen\u00fa\u0165 jeden aspekt kres\u0165ansk\u00e9ho \u017eivota, ktor\u00fd pod\u013ea m\u0148a upadol do zabudnutia: bratsk\u00e9 napom\u00ednanie s oh\u013eadom na ve\u010dn\u00fa sp\u00e1su. Dnes sme vo v\u0161eobecnosti ve\u013emi citliv\u00ed na t\u00e9mu starostlivosti a\u00a0dobro\u010dinnosti s\u00a0oh\u013eadom na fyzick\u00e9 a materi\u00e1lne dobro bl\u00ed\u017enych, ale temer v\u00f4bec sa nespom\u00edna duchovn\u00e1 zodpovednos\u0165 za bratov a sestry. \u00daplne inak to bolo v\u00a0prvotnej Cirkvi a\u00a0aj v\u00a0spolo\u010denstv\u00e1ch, ktor\u00e9 s\u00fa opravdivo zrel\u00e9 vo viere. Tam bolo a je d\u00f4le\u017eit\u00e9 nielen telesn\u00e9 dobro brata, ale aj dobro jeho du\u0161e s\u00a0oh\u013eadom na jej definit\u00edvne ur\u010denie. Vo Sv\u00e4tom p\u00edsme \u010d\u00edtame: \u201ePokarhaj m\u00fadreho a\u00a0bude \u0165a ma\u0165 r\u00e1d. Daj (pou\u010denie) m\u00fadremu a\u00a0bude e\u0161te m\u00fadrej\u0161\u00ed\u201c (Pr\u00eds 9, 8). S\u00e1m Kristus prikazuje napomen\u00fa\u0165 brata, ktor\u00fd kon\u00e1 zlo (porov. Mt 18, 15). Sloveso pou\u017eit\u00e9 na ozna\u010denie bratsk\u00e9ho napr\u00e1vania \u2013 elenchein \u2013 je rovnak\u00e9 ako na ozna\u010denie prorock\u00e9ho poslania vlastn\u00e9ho kres\u0165anom, otvorene upozor\u0148ova\u0165 gener\u00e1ciu, ktor\u00e1 sa dop\u00fa\u0161\u0165a zla (porov. Ef 5, 11).
\nV trad\u00edcii Cirkvi patr\u00ed medzi diela duchovn\u00e9ho milosrdenstva aj \u201enapom\u00ednanie hrie\u0161nikov\u201c. Je d\u00f4le\u017eit\u00e9 si tento rozmer kres\u0165anskej l\u00e1sky znovu pripomen\u00fa\u0165. Zo\u010di-vo\u010di zlu netreba ml\u010da\u0165. Mysl\u00edm na postoj t\u00fdch kres\u0165anov, ktor\u00ed sa \u010di u\u017e z \u013eudsk\u00fdch oh\u013eadov, alebo jednoducho z\u00a0pohodlnosti, sk\u00f4r prisp\u00f4sobia v\u0161eobecnej mentalite, ne\u017e by svojich bratov upozornili na sp\u00f4soby myslenia a konania, ktor\u00e9 protire\u010dia pravde a nesleduj\u00fa cestu dobra. Pohn\u00fatkou kres\u0165ansk\u00e9ho napom\u00ednania v\u0161ak nikdy nesmie by\u0165 duch ods\u00fadenia alebo obvi\u0148ovania: v\u017edy sa m\u00e1 kona\u0165 z l\u00e1sky a milosrdenstva a vych\u00e1dza\u0165 zo skuto\u010dnej starosti o dobro brata. Apo\u0161tol Pavol hovor\u00ed: \u201eBratia, keby aj niekoho pristihli pri nejakom poklesku, vy, ktor\u00ed ste duchovn\u00ed, napravte ho v\u00a0duchu miernosti; a\u00a0daj si pozor, aby si aj ty neupadol do poku\u0161enia\u201c (Gal 6, 1). V na\u0161ej individualizmom preniknutej dobe je nutn\u00e9 znovu odhali\u0165 d\u00f4le\u017eitos\u0165 bratsk\u00e9ho napom\u00ednania, aby sme spolo\u010dne napredovali k sv\u00e4tosti. Dokonca i spravodliv\u00fd padne sedem r\u00e1z (porov. Pr\u00eds 24, 16) ako hovor\u00ed P\u00edsmo, a v\u0161etci sme slab\u00ed a klameme sami seba (porov. 1Jn 1, 8). Je teda d\u00f4le\u017eitou slu\u017ebou pom\u00e1ha\u0165 a\u00a0necha\u0165 si pom\u00f4c\u0165 dospie\u0165 k\u00a0pravdiv\u00e9mu sebapoznaniu, aby sme zlep\u0161ili vlastn\u00fd \u017eivot a\u00a0spravodlivo kr\u00e1\u010dali po P\u00e1novej ceste. St\u00e1le je potrebn\u00fd miluj\u00faci a napom\u00ednaj\u00faci poh\u013ead, ktor\u00fd pozn\u00e1va a uzn\u00e1va, rozli\u0161uje a odp\u00fa\u0161\u0165a (porov. Lk 22, 61), ako to s ka\u017ed\u00fdm z n\u00e1s urobil a rob\u00ed Boh.