Ke\u010f som v\u010dera vystupoval z vlaku, predo mnou \u0161la pomal\u00fdm tempom star\u00e1 babka.
\nPon\u00e1h\u013eal som sa a nevedel som ju predbehn\u00fa\u0165. Vyt\u00e1\u010dala ma do nepr\u00ed\u010detna.<\/p>\n
Vtedy som sa zarazil a povedal som si: „Kam sa ja vlastne pon\u00e1h\u013eam?“
\nOzvali sa vo mne v\u00fd\u010ditky svedomia, \u017ee som sa v duchu nahneval na babku, ktor\u00e1 m\u00e1 dos\u0165 \u010dasu a okrem toho nem\u00f4\u017ee za svoju \u00a0pomalos\u0165.
\nCel\u00fd \u017eivot pracovala, \u00a0mo\u017eno ve\u013ea vytrpela. A mo\u017eno v\u0161etko trpezlivo niesla.
\nA ja som netrpezliv\u00fd a \u00a0malichern\u00fd. \u00a0A to v\u0161etko len preto, aby som bol o 10 min\u00fat sk\u00f4r doma. T\u00fdch p\u00e1r min\u00fat aj tak premrh\u00e1m na internete alebo pri telke. Alibisticky to zhod\u00edm na dobu, v ktorej \u017eijeme. V\u0161etci sa hrozne pon\u00e1h\u013eame.
\nA ve\u010der zist\u00edme, \u017ee sme zase toho ve\u013ea nestihli. Frustrovan\u00ed \u00a0 \u013eahneme a zasp\u00edme sp\u00e1nkom nepokojn\u00fdch.
\nCez sms si vyzn\u00e1vame l\u00e1sku, komunikujeme cez chat a do o\u010d\u00ed si nem\u00e1me \u010do poveda\u0165. Tr\u00e1pia n\u00e1s \u00fa\u010dty, kari\u00e9ra.\u00a0 V schr\u00e1nkach sa n\u00e1m hromadia maily, lebo „nem\u00e1me \u010das“ odp\u00edsa\u0165, na polici sa kopia knihy, lebo „nem\u00e1me \u010das“ \u010d\u00edta\u0165, nevieme ako vonia pr\u00edroda, lebo „nem\u00e1me \u010das“ si \u00a0k nej privo\u0148a\u0165.
\nAle dokedy to vydr\u017e\u00edme ?
\n\u010c\u00edm chceme viac stihn\u00fa\u0165, t\u00fdm menej stihneme. \u00a0Venujeme prive\u013ea \u010dasu veciam, ktor\u00e9 si ho nezasl\u00fa\u017eia. \u00a0Nevieme sa zastavi\u0165 a uvedomi\u0165 si hodnotu vec\u00ed. \u00a0Rob\u00edme ve\u013ea fotografi\u00ed, ale u\u017e si ich ani neprezer\u00e1me. Nap\u00e1lime ich na CD a t\u00fdm to kon\u010d\u00ed; po\u010d\u00edta\u010de m\u00e1me pln\u00e9 hudby, na ktor\u00fa nem\u00e1me \u010das, mno\u017estvo telev\u00edznych \u00a0kan\u00e1lov, ktor\u00e9 akoby jedna mater mala. Namiesto z\u00e1bavy stres. St\u00e1le kontrolujeme mobil, \u010di n\u00e1m niekto nevolal. Prest\u00e1vame si v\u00e1\u017ei\u0165 kr\u00e1sne veci, kv\u00f4li ktor\u00fdm sa oplat\u00ed \u017ei\u0165.
\nM\u00f4j dedko m\u00e1 \u00a087 rokov. V \u017eivote nebol v zahrani\u010d\u00ed, nem\u00e1 mobil, \u00a0po\u010d\u00fava jednu stanicu na svojom starom r\u00e1diu. A napriek tomu si mysl\u00ed, \u017ee pre\u017eil kr\u00e1sny \u017eivot. S \u00fasmevom spom\u00edna. Te\u0161\u00ed sa \u00a0z pekn\u00e9ho d\u0148a, z v\u00f4ne dreva, zo svojich vn\u00fa\u010dat. \u017dil \u0165a\u017ek\u00fd \u017eivot, \u00a0ale v\u00e1\u017ei si ho.
\nTo my dnes nevieme. A tak m\u00e1me infarkty, rakovinu a depresie. A \u00a0mo\u017eno by \u00a0sta\u010dilo spomali\u0165. Tvrdenie, \u017ee sa to ned\u00e1, \u00a0neobstoj\u00ed. Zamyslime sa, ko\u013eko \u010dasu \u00a0venujeme nepodstatn\u00fdm veciam. Sk\u00fasme vypn\u00fa\u0165 mobily a po\u010d\u00edta\u010de a porozpr\u00e1va\u0165 sa.
\nSn\u00e1\u010f som si uvedomil m\u00f4j r\u00fdchly \u017eivot v\u010das, aby som spomalil.<\/p>\n
Kamar\u00e1t m\u00e1 chalupu v malej osade obkolesenej horami, nie je tam sign\u00e1l, \u017eiadna telka, obchod otvoren\u00fd len v utorok a \u0161tvrtok a jedna kr\u010dma 5×5 m. Asi tam zabehnem, aby som spomalil a nehneval sa na star\u00fdch \u013eud\u00ed, ktor\u00ed si v\u00e1\u017eia zvy\u0161ok \u017eivota a \u00a0zbyto\u010dne sa nepon\u00e1h\u013eaj\u00fa za smr\u0165ou, tak ako mnoh\u00ed z n\u00e1s!<\/p>\n
Pekn\u00fd de\u0148… \u00a0 a spoma\u013e… \u00a0 \u017eije\u0161 len raz… \u00a0 a ve\u013emi kr\u00e1tko…
\nAutor nezn\u00e1my<\/p>\n
<\/p>\n
\n\t\t