Nedeľa 21. Februar 2010 . 1 postna nedela.

1. pôstna nedeľa
Dt 26,4-10; Ž 91,1-2. 10-11. 12-13. 14-15; Rim 10,8-13; Lk 4,1-13
Refrén žalmu: Pane, buď so mnou v mojich skúškach.
Verš pred evanjeliom: Nielen z chleba žije človek, ale z každého slova, ktoré vychádza z Božích úst.

Kniha Deuteronómium – Dt 26,4–10
4Kňaz vezme kôš z tvojich rúk, položí ho na oltár Pána, tvojho Boha, 5a ty povieš pred tvárou Pána, svojho Boha: »Môj otec bol blúdiaci Aramejčan, potom v malom počte zostúpil do Egypta a býval tam; a vzrástol na veľmi veľký, silný a početný národ. 6Ale Egypťania nás trápili, prenasledovali a kládli na nás ťažké bremená. 7My sme volali k Pánovi, Bohu našich otcov, ktorý nás vypočul a obrátil svoj zrak na naše poníženie, na náš trud a na našu úzkosť, 8Pán nás silnou rukou a vystretým ramenom za veľkého strachu, znamení a zázrakov vyviedol z Egypta 9a voviedol nás na toto miesto, a dal nám krajinu, oplývajúcu mliekom a medom. 10Preto teraz obetujem prvotiny plodov zeme, ktorú mi dal Pán.« A necháš to pred Pánom, svojím Bohom, a budeš sa klaňať Pánovi, svojmu Bohu.

Kniha žalmov – Z 91,1–2. 10–11. 12–13. 14–15
1
Kto pod ochranou Najvyššieho prebýva
a v tôni Všemohúceho sa zdržiava,
2
povie Pánovi: „Ty si moje útočište
a pevnosť moja; v tebe mám dôveru, Bože môj.“
10
Nestihne ťa nijaké nešťastie
a k tvojmu stanu sa nepriblíži pohroma,
11
lebo svojim anjelom dá príkaz o tebe,
aby ťa strážili na všetkých tvojich cestách.
12
Na rukách ťa budú nosiť,
aby si si neuderil nohu o kameň.
13
Budeš si kráčať po vretenici a po zmiji,
leva i draka rozšliapeš.
14
Pretože sa ku mne pritúlil, vyslobodím ho,
ujmem sa ho, lebo pozná moje meno.
15
Keď ku mne zavolá, ja ho vyslyším
a budem pri ňom v súžení,
zachránim ho i oslávim.

List Rimanom – Rim 10,8–13
8Ale čo hovorí? „Blízko teba je slovo, v tvojich ústach a v tvojom srdci;“ totiž slovo viery, ktoré hlásame. 9Lebo ak svojimi ústami vyznávaš: „Ježiš je Pán!“ a vo svojom srdci uveríš, že Boh ho vzkriesil z mŕtvych, budeš spasený. 10Lebo srdcom veríme na spravodlivosť a ústami vyznávame na spásu. 11Veď Písmo hovorí:
„Nik, kto v neho verí, nebude zahanbený.„
12Niet rozdielu medzi Židom a Grékom, lebo ten istý je Pán všetkých, bohatý pre všetkých, ktorí ho vzývajú:
13Lebo každý, kto bude vzývať Pánovo meno, bude spasený.

Evanjelium podľa Lukáša – Lk 4,1–13
1Ježiš sa vrátil od Jordánu plný Ducha Svätého. Duch ho vodil štyridsať dní po púšti 2a diabol ho pokúšal. V tých dňoch nič nejedol. A keď sa skončili, vyhladol. 3Tu mu diabol povedal: „Ak si Boží Syn, povedz tomuto kameňu, aby sa stal chlebom.“ 4Ježiš mu odvetil: „Napísané je: »Nielen z chleba žije človek.«“ 5Potom ho diabol vyzdvihol, v jedinom okamihu mu ukázal všetky kráľovstvá sveta 6a vravel mu: „Dám ti všetku ich moc a slávu, lebo som ju dostal a dám ju komu chcem. 7Ak sa mi teda budeš klaňať, všetka bude tvoja.“ 8Ježiš mu povedal: „Je napísané: »Pánovi, svojmu Bohu, sa budeš klaňať a jedine jemu budeš slúžiť.«“ 9Potom ho zaviedol do Jeruzalema, postavil ho na vrchol chrámu a povedal mu: „Ak si Boží Syn, vrhni sa stadeto dolu, 10veď je napísané:
»Svojim anjelom dá príkaz o tebe,
aby ťa chránili,«11a»vezmú ťa na ruky,
aby si si neuderil nohu o kameň«.“
12Ježiš mu odvetil: „Je povedané: »Nebudeš pokúšať Pána, svojho Boha.«“ 13Keď diabol skončil všetko pokúšanie, na čas od neho odišiel.

Odpoveď