Chceli by some Vas poprosit, aby sme sa tento tyzden spojili ako jedno velke spolocenstvo o 21.00 v motlidbe.Desiatok svateho ruzenca, ktory nam Ducha Svateho zoslal
za nasich kanzov Otca Jozefa a Otca Antona a vsetkych birmovancov ,ktory prijmu sviatost birmovania v sobotu vecer pri spolocnej svatej osmi s anglickou farnostou na london bridge.
Dakujeme.

ESTE RAZ DAKUJEME VSETKYM, KTORY POMAHALI VCERA (V SOBOTU) PRI ORGANIZACII FASIANGOVEJ ZABAVY… A DNES (V NEDELU) PRI ORGANIZACII GOSPEL KONCERTU PO SV. OMSI (o 13.00) V TRIEDE PRI KOSTOLE NA LONDON BRIDGE (14 MELIOR STREET). ESTE RAZ VSETKYM PAN BOH ZAPLAT A HLAVNE SKUPINE ESPE. ESTE RAZ DAKUJEME!!!

V utorok na sviatok Obetovania Pána, požehnanie sviečok – hromničiek, kedze nasa komunita nema svatu omsu. omsa bude az v stredu a to na slavnost svateho Balzeja kde pri svatej omsi prijmeme aj svatoblazejske pozehnanie , vsetkych srdecne pozyvame na omsu o 19.30 pm.Po sv.omsi bude  ako  vzdy  prvu  stredu v mesiaci  modlitba  taize  na  ktoru   vas  tiez srdecne  pozyvaju  julia  , tana   ,palo ,miro elenka  a  mozno  dojde  uz aj slavo….

Kedy?

Piatok 5.2.2010 o 18:00 20a Gratton Terasa NW2 6QE

Nedeľa 7.2.2010 o 14:30 14 Melior Street SE1 3QP

Prečo? Lebo nás ženie Kristova láska (Druhý list Korinťanom 5,14)

Naco? Aby sme prežili veľkosť našej viery!

Začo? Za Dobrovoľný príspevok

Web? www.spolocenstvosp.sk

Téma? Spoločenstvo

Pre zväčšenie plagátu klikni na plagát ..

Pápežovo posolstvo k pôstu predstaví aj bývalý predseda Európskeho parlamentu
P:3, 30. 01. 2010 15:13, ZAH

Vatikán (30. januára, RV) – Vo štvrtok na budúci týždeň, 4. februára, bude vo Vatikáne predstavené posolstvo pápeža Benedikta XVI. na Pôstne obdobie 2010. Jeho téma znie “Božia spravodlivosť sa zjavila skrze vieru v Ježiša Krista” (porov. Rim 3:21-22). Zaujímavosťou je, že okrem cirkevných predstaviteľov – predsedu Pápežskej rady Cor Unum kardinála Paula Josefa Cordesa a podsekretára tohto dikastéria Mons. Giampietra Dal Tosa, pri jej predstavovaní príhovor prednesie aj bývalý predseda Európskeho parlamentu a súčasný prezident Nadácie Konrada Adenauera prof. Hans-Gert Pöttering.

Tento politik sa minulý rok zúčastnil na slávnosti, organizovanej Veľvyslanectvom Nemecka pri Svätej stolici, aby dal najavo svoju podporu voči zachovávaniu kresťanských koreňov Európy a “čestnému dialógu” s tými, ktorý vyznávajú islam. V príhovore pri tejto príležitosti vyjadril svoj nesúhlas s rozhodnutím Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré označilo prítomnosť krížov v školách za porušenie náboženskej slobody. Podľa jeho slov “toto rozhodnutie ukázalo nedostatok nedostatok vnímavosti voči potrebám kultúrneho dialógu v dnešnom svete” a pripomenul, že “kríž je znamením Božej lásky”.

Vatikán (30. januára, RV) – Vo štvrtok na budúci týždeň, 4. februára, bude vo Vatikáne predstavené posolstvo pápeža Benedikta XVI. na Pôstne obdobie 2010. Jeho téma znie “Božia spravodlivosť sa zjavila skrze vieru v Ježiša Krista” (porov. Rim 3:21-22). Zaujímavosťou je, že okrem cirkevných predstaviteľov – predsedu Pápežskej rady Cor Unum kardinála Paula Josefa Cordesa a podsekretára tohto dikastéria Mons. Giampietra Dal Tosa, pri jej predstavovaní príhovor prednesie aj bývalý predseda Európskeho parlamentu a súčasný prezident Nadácie Konrada Adenauera prof. Hans-Gert Pöttering.

Tento politik sa minulý rok zúčastnil na slávnosti, organizovanej Veľvyslanectvom Nemecka pri Svätej stolici, aby dal najavo svoju podporu voči zachovávaniu kresťanských koreňov Európy a “čestnému dialógu” s tými, ktorý vyznávajú islam. V príhovore pri tejto príležitosti vyjadril svoj nesúhlas s rozhodnutím Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré označilo prítomnosť krížov v školách za porušenie náboženskej slobody. Podľa jeho slov “toto rozhodnutie ukázalo nedostatok nedostatok vnímavosti voči potrebám kultúrneho dialógu v dnešnom svete” a pripomenul, že “kríž je znamením Božej lásky”.

Taliansko (29. januára, RV) – „Prečo je svätý“ – tak znie názov knihy, ktorá prináša nový pohľad na osobnosť pápeža Jána Pavla II. Napísal ju postulátor kauzy jeho blahorečenia Mons. Slawomir Oder, v spolupráci s novinárom Savériom Gaetom. Tento týždeň ju v Ríme predstavili za prítomnosti emeritného prefekta Kongregácie pre kauzy svätých kardinála Josého Saraívu Martinsa. Mons. Oder pre Vatikánsky rozhlas reagoval na otázku, kto skutočne bol Ján Pavol II.

„Človek absolútne zamilovaný do Boha. Človek, ktorý budoval svoj život na duchovnom priateľstve s Pánom. Človek, ktorý intenzívne prežíval tento duchovný vzťah, ktorý bol možno do istej miery ovplyvnený i tým, že ako chlapec – po smrti matky – bol ochudobnený o ľudské prejavy citu. Všetku intenzitu jeho ľudského bohatstva, pretože to bol opravdivý človek, je treba hľadať v jeho vzťahu ku Kristovi“.

Povesť svätosti Jána Pavla II. sprevádzala už počas jeho pontifikátu. Hovorí kardinál José Saraíva Martins:

„Presvedčenie, že pápež Wojtyla je svätý, som mal vždy. Poznal som ho veľmi dobre. Bol skutočne svätcom, a tak ako všetci svätí bol človek mimoriadnej ľudskosti a hĺbky. Medzi svätosťou a ľudskosťou v skutočnosti nie je žiadna odlišnosť. Svätosť v podstate nie je nič iné, ako plnosť ľudskosti. Svätý je ten, čo žije naplno svoju ľudskosť a Wojtyla bol naplno človek a svätcom.“

Kniha „Prečo je svätý“ obsahuje aj veľmi zaujímavé dokumenty, ako napríklad text z roku 1994, v ktorom Ján Pavol II. píše o „vôli rezignovať“ na svoj úrad v prípade, že by mu zdravotný stav „bránil vykonávať službu Petrovho nástupcu“. Ďalší dokument je otvorený list pápeža tureckému atentátnikovi Alimu Agcovi s dátumom 11. september 1981. Kurátor knihy Saverio Gaeta podal svedectvo o pápežovom zmysle pre odpustenie:

„Už vtedy v sanitke hovoril o odpustení svojmu atentátnikovi a týmto listom, o päť mesiacov neskôr, to znova potvrdil. Dal najavo, že to nebolo inštinktívne alebo emotívne gesto, ktoré urobil v sanitke a potom verejne v nemocnici Gemelli. Bolo to premyslené a presvedčené gesto kresťanského odpustenia, vyvierajúce zo skúsenosti viery a lásky. Ukázal, že ani taká hrozná vec, ako je atentát, nesmie byť dôvodom k tomu, aby sa medzi dvomi ľuďmi vykopala priepasť, nesmie postaviť človeka proti človeku ani v prípade atentátnika a jeho obete.“

Druhá kniha Samuelova 11, 1 – 4a. 5 – 10a. 13 – 17

Dobrí dopadnú najhoršie. Na prvý pohľad sa zdá, že úryvok dnešného prvého
čítania, v ktorom verný bojovník stráca manželku aj život pre intrigánstvo
kráľa, je práve o tom. Ale to nie je príbeh o tom, že “zlé veci sa dejú aj
dobrým ľuďom”. Je to oveľa horšie.Uriáš patril k elitnej skupine vojenských
hrdinov, patril k “tridsiatim” (2 Sam 23, 39). Bol jedným z najlepších
Dávidových bojovníkov – príliš výnimočný, na jeho škodu, povedané cynicky. Kým
bol Uriáš na bojisku a bojoval za kráľa Dávida, Dávid mu za jeho oddanosť
zviedol jeho krásnu manželku Betsabe a súložil s ňou. A následne, aby ukryl jej
tehotenstvo, zavolal Uriáša z bojiska a nútil ho, aby strávil romantické chvíle
so svojou manželkou (2 Sam 11, 8).Ale Uriáš sa “nechytil” na Dávidov dobre
premyslený plán ani na jeho snahu opiť ho nasledujúci deň. Postupoval podľa
toho, že je v službe – zotrval v sexuálnej zdržanlivosti, ktorú si vyžadoval
Mojžišov zákon pre vojakov v službe. A tak Dávid zariadil, aby ho zabili v
boji. Uriáš postupoval správne a stálo ho to život.Žijeme vo svete plnom
intríg, klamstva a nespravodlivosti. Niekedy sa situácie vyvinú tak, že
umierajú nevinní ľudia. Samozrejme, že je to nespravodlivé a je ťažké prijať
to. Ale niekedy nemôžeme nič urobiť.Tak ako by sme mali reagovať v takých
situáciách? Všetkými prostriedkami by sme sa mali snažiť, aby sme neprepadli
neovládanému hnevu alebo bezcitnosti. Nepomôže to zlepšiť situáciu, iba to
poškvrní naše srdce. Vždy, keď Ježiš videl nespravodlivosť, pomenoval ju. Ale
nikdy nedovolil, aby v ňom umenšila dobro. Vedel, že nespravodlivosť je dielom
Zlého a ľudskej hriešnosti, nie Boha, a to mu pomohlo zachovať sa čistým, aj
keď stál zoči-voči Zlému.Ak sa ti stala nejaká nespravodlivosť, pokús sa
odpustiť a preukáž milosrdenstvo. Nezabudni, že nie je otázkou, či sa objaví v
tvojom živote zlo. Je otázkou, kedy sa to stane. Je to prirodzený prejav života
v hriešnom svete. Všetci sa musíme uistiť, že sme pripravení na to, keď sa to
stane!

Pane Ježišu, daruj mi srdce plné dôvery, nech sa stane čokoľvek zlé. Ochráň
ma pred horkosťou a pomôž mi milovať a slúžiť každému, kto prinesie kríž do
môjho života.

Vždy 12. deň v mesiaci po nasledujúcich 12 mesiacov. či už v spoločenstve alebo osve.
Pripájam link na svedectvá niektorých, ktorí v posledných rokoch navštívili Taizé…

http://www.taize.fr/sk_article9735.html

aby sme si vedeli lepšie predstaviť, prečo je potrebné si aspoň raz do mesiaca spomenúť.

http://www.taize.fr/sk_article9735.html

Svedectvá mladých
Mladí z Haiti, ktorí prišli v posledných rokoch do Taizé ako dobrovoľníci, píšu zo svojej sužovanej krajiny:
Jean-Paul, 15. januára
Ďakujem Bohu, že ma ušetril náhlej smrti. Ale v takejto situácii by bolo lepšie umrieť, ako žiť. Nieto viac jedla, už viac nefunguje tok peňazí. Banky, ktoré neboli zničené sú zatvorené. Boli zničené všetky univerzity. Na uliciach sú telá. Boli už ohlásené epidémie. Môžem o tom hovoriť, ale toto peklo si nedokážete predstaviť. Prečo my? Kaplnka mojej farnosti je zničená. Spíme na zemi v uliciach. Kiež by ste to mohli vidieť na vlastné oči… Bolo zničené hlavné mesto, ale takisto boli poškodené aj provinčné mestá a nič pre ne nie je. Dokonca ani nemôžeme pochovať našich milovaných.
Karl, 18. januára
Vďaka za tento malý zázrak, ktorý v mojom živote dokázala Taizé modlitba. Spod trosiek som sa dostal s bábätkom v náručí. Neviem, ako som mohol dokázať takú vec, pretože keď to všetko začalo, videl som svojho priateľa Georga padať pod hŕbu betónu. Videl som mnohých naťahujúc ruky, aby prosili o pomoc. A pretože boli moje ruky príliš slabé, aby zodvihli trosky betónu a železa, museli tam ostať a dva dni zomierať… Steva a Goerga som odvtedy nevidel… Dúfam, že sú v bezpečí. Mier a pokoj, vďaka za toto dedičstvo brata Rogera.
Richard, 21. januára
V noci, život a smrť, nedokážem popísať rozdiel.
Od utorka 12. januára, kedy bol krajina potopená do hlbokej biedy, videl som, ako päť sekúnd otrasov pohltilo niekoľko desaťročí. Nádej odišla: už nijaké peniaze, žiadna práca, desiatky tisícov bez prístrešia, žiadna voda, žiadne jedlo, žiadna elektrina.
Štát predtým nebol. Teraz by niekto mohol povedať, že ušiel.
Mŕtve telá sa pod troskami po deviatich dňoch rozkladajú. Takmer vo všetkých štvrtiach je príšerný zápach. Spíme v otvorenom priestore hneď vedľa odpadkov, v zápachu výkalov a moču. Budú nasledovať epidémie neznámych druhov. Ale Boh je veľký a pretože je láska, jeho plán lásky je už pre nás pripravený. Naviac, sú tu piesne z Taizé “Jésus le Christ” a “Fiez-vous en lui”, ktoré mi dávajú silu a dôveru, akú by som si nikdy predtým nedokázal predstaviť. Chcel by som vás poprosiť, aby ste ich opakovali na modlitbách častejšie na pamiatku HAITI.
Len si nachvíľu predstavte: generácia, ktorá kvôli prírodným katastrofám nemá takmer nijaké vzdelanie je nimi celkom rozdrobená. Nevedel som, že otrasy po zemetrasení môžu byť tak ťažké. Celú noc, keď spím trpím búšením a keď sa objavia otrasy, keď driemem, vyráža mi dych.
Hlavná panika nastala z toho, že počet polície sa podstatne znížil a mnohí väzni utiekli. To je príčinou každonočných lúpeží, znásilnení, strieľania a tak ďalej.
A čo je ešte horšie, rozširujú fámy. V utorok, len niekoľko hodín po tragédii skupina násilníkov s cieľom okrádať čo zostalo tým, čo prežili, prebehla okolie a hovorila, že stúpa voda. Predstavte si vážne zranených, s polámanými kosťami, ako sa pokúšajú utekať. Ach Bože!
Odkážte všetkým národom sveta na stretnutiach v Taizé prosbu, aby sa počas 12 mesiacov vždy 12. deň v mesiaci modlili za Haiťanov. Neváhajte! Je to veľmi naliehavé.
Vyjadrenie biskupa
21. januára, biskup Pierre Dumas, blízky priateľ Taizé, predseda Katolíckych charít, uviedol:
“(…) Myslím, že naša láska a to, ako sa vysporadúvame s touto krízovou situáciou, nám pomôže zväčšovať našu ľudskosť, aby sme boli štedrejší, otvorenejší a k dispozícii druhým, pretože symbolické formy spoločného života boli zničené. Všetky symboly, ktoré nás zjednocovali: katedrála, prezidentský palác, ministerstvá, školy, náboženské komunity a mnohé ďalšie miesta sa zrútili.”
“Teraz musíme znova budovať spoločný život. Musíme tak robiť spôsobom, ktorý vylučuje vlastné záujmy a diskrimináciu a pestuje dôveru. Musíme konať spôsobom, ktorý podporuje solidaritu a nepredpojatosť. Myslím, že táto udalosť nám dáva príležitosť znovu vystavať našu krajinu iným spôsobom a porozumieť väzbe, ktorá nás spája. (…) Neznamená to vybudovať veci tak, ako boli predtým, pretože môžeme vybudovať lepšie Haiti, kde bude človek v srdci všetkého.”

Po desaťročnej prestávke sa na Slovensku opäť realizuje program Roka kresťanskej kultúry, do ktorého sa zapojili všetky kresťanské cirkvi na Slovensku, ako katolícka, tak aj ostatné, združené v Ekumenickej rade cirkví v Slovenskej republike. Pri tejto príležitosti sa dnes v Národnom osvetovom centre v Bratislave konala tlačová konferencia za účasti Mons. Františka Rábeka, predsedu Rady KBS pre vedu, vzdelanie a kultúru, Miloša Klátika, predsedu Ekumenickej rady cirkví v SR a Augustína Jozefa Langa, štátneho tajomníka Ministerstva kultúry SR.

Počas konferencie Mons. Rábek vysvetlil tri hlavné dôvody realizácie Roka kresťanskej kultúry na Slovensku, uviedol predovšetkým historické súvislosti. Ako sám povedal, rok 2010 je možné nazvať aj svätogorazdovským. V tomto roku si totiž pripomíname 1125 rokov od Metodovho vymenovania Gorazdu za svojho nástupcu, ktorého Metod označil za kresťanského vzdelanca a zveril mu úlohu pokračovať v rozvíjaní diel našich vierozvestcov – v pokresťančovaní a šírení kultúry. Ďalším dôvodom je podľa Mons. Rábeka aj 1150. výročie príchodu solúnskych bratov do našej vlasti, ktoré síce budeme sláviť v roku 2013, no podľa neho by práve tento rok mohol byť „určitou predprípravou na dôstojné slávenie a užitočné prežitie významného jubilea“. Biskup Rábek zároveň pripomenul dôležitosť kresťanských hodnôt kontinentu, ktoré je potrebné ukázať súčasníkom, čo je možné aj prostredníctvom kultúry.

Na túto myšlienku nadviazal aj Miloš Klátik, generálny biskup ECAV na Slovensku a predseda Ekumenickej rady cirkví v SR, keď poznamenal, že „vyspelosť národa sa okrem iného prejavuje aj vyspelosťou jeho kultúry“. Cieľom je tak podľa neho aj poodhalenie hodnôt kultúry v kontexte kresťanstva tým, ktorí o nej vedeli iba málo. Biskup Klátik v závere vyjadril nádej, že organizátori Roka kresťanskej kultúry budú môcť na konci roka 2010 s radosťou konštatovať, že ich „túžby neboli len prianím, ale že sa naplnili“.

Rok kresťanskej kultúry 2010 tak bude bohatý na mnohé podujatia. Vo februári to bude už tradičné slávnostné stretnutie spojené s odovzdávaním cien Fra Angelico výnimočným osobnostiam z oblasti kresťanskej kultúry. Podujatie organizované Konferenciou biskupov Slovenska sa bude konať 18. februára v Primaciálnom paláci.

Vatikán (24. januára 2010, RV) Benedikt XVI. sa pred modlitbou Anjel Pána prihovoril veriacim týmito slovami:

Drahí bratia a sestry!

Medzi biblickými čítaniami dnešnej liturgie je veľmi známy text Prvého listu Korinťanom, v ktorom sv. Pavol prirovnáva Cirkev k ľudskému telu. Apoštol Pavol píše: „Lebo ako je jedno telo a má mnoho údov, ale všetky údy tela sú jedno telo, hoci je ich mnoho, tak aj Kristus. Veď my všetci, či Židia alebo Gréci, či otroci alebo slobodní, boli sme v jednom Duchu pokrstení v jedno telo. A všetci sme boli napojení jedným Duchom“ (1Kor 12, 12-13). Cirkev chápe ako telo, ktorého hlavou je Kristus, s ktorým tvorí jednotu. Apoštol nám chce odovzdať myšlienku jednoty v mnohosti chariziem, ktoré sú darom Ducha Svätého. Vďaka nim sa Cirkev prezentuje nie ako uniformný, ale ako bohatý a životaschopný organizmus, ako ovocie jediného Ducha. Tento Duch vedie všetkých k hlbokej jednote. Prijíma rozdielnosti bez toho, aby ich odstránil a vytvára medzi nimi harmóniu. Cirkev je predĺžením prítomnosti zmŕtvychvstalého Pána v dejinách, osobitne prostredníctvom sviatostí, Božieho slova, chariziem a rozdeľovaním služieb v spoločenstve. Preto práve v Kristovi a v Duchu je Cirkev jedna a svätá. Predstavuje intímne spoločenstvo, ktoré presahuje ľudské schopnosti a podporuje ich.
S potešením zdôrazňujem tento aspekt, keďže práve prežívame Týždeň modlitieb za jednotu kresťanov, ktorý sa skončí zajtra na sviatok Obrátenia svätého Pavla. Už tradične, v popoludňajších hodinách budem celebrovať vešpery v Bazilike sv. Pavla za hradbami, za účasti zástupcov iných cirkví a cirkevných komunít žijúcich v Ríme. Budeme prosiť Boha o dar plnej jednoty medzi všetkými Kristovými učeníkmi a zvlášť, podľa tohtoročnej témy, obnovíme úsilie byť spoločne svedkami ukrižovaného a zmŕtvychvstalého Pána (Lk 24,48).
Ohlasovanie evanjelia robí hodnovernejším a efektívnejším spoločenstvo kresťanov, ako potvrdil sám Ježiš, keď sa modlil k Otcovi v predvečer svojej smrti: „Aby všetci boli jedno…… aby svet uveril“ (Jn 17,21).
Nakoniec, drahí priatelia, by som chcel spomenúť postavu Františka Saleského, ktorého liturgická spomienka pripadá na 24. januára. Narodil sa v Savojsku v roku 1567. Študoval právo v Padove i Paríži a volaný Pánom, sa stal kňazom. Jeho kázne a duchovná formácia veriacich prinášali veľké ovocie. Zdôrazňoval, že všetci sú povolaní k svätosti a každý, – ako hovorí sv. Pavol vo svojom prirovnaní k telu – má v Cirkvi svoje miesto. Sv. František Saleský je patrónom žurnalistov a katolíckej tlače. Do jeho duchovnej starostlivosti zverujem Posolstvo k Svetovému dňu spoločenských komunikačných prostriedkov, ktoré každý rok podpisujem pri tejto príležitosti a ktoré bolo včera prezentované vo Vatikáne.

Nech nám Panna Mária, Matka Cirkvi, pomôže neustále napredovať v budovaní spoločenstva, aby sme svedčili o kráse jednoty v spoločenstve s Otcom, Synom i Duchom Svätým.